Kundalini joga alebo Zabudnite na to, čo ste doteraz o joge vedeli

Kundalini joga alebo Zabudnite na to, čo ste doteraz o joge vedeli

Písať recenziu na seminár, ktorý som organizovala, to by asi nedávalo veľký zmysel. Pojmite teda tento článok ako snahu priblížiť zážitok z kundalini jogy ľuďom, ktorí ju ešte nikdy nevyskúšali a nevedia (podobne ako ja ešte predvčerom ráno), čo od nej môžu očakávať.

V prvom rade zabudnite takmer na všetko, čo ste sa naučili na bežnej hodine hatha jogy. Cvičenie kundalini jogy prebieha podstatne inak, nehovoriac o rannej sadhane, ktorá je ešte osobitnou kapitolkou.

Zážitok inakosti začína už tým, že kundalini joga sa tradične cvičí v bielom oblečení. Navyše učitelia majú na hlave čiapočky, prípadne biele turbany. Mimochodom, taký rozmotaný turban vraj meria päť metrov!

Na úvod sa spieva mantra, ktorá je rovnako ako všetky ďalšie mantry v kundalini joge v jazyku gurmukhi. Doteraz som si s jogou spájala len sanskrit. A tak môžete zabudnúť aj na staré dobré óm, pretože tu sa spieva ong.

Zostavy cvičení v kundalini joge sa nazývajú krije. Ich úlohou je prečistiť energetické kanály tak, aby energia mohla voľne prúdiť. Opäť si nepredstavujte bežné hathajogové cviky. Ide o rôzne pohyby, ktoré sa vykonávajú v súlade s dychom, napr. v sede so skríženými nohami sa hýbete z boku na bok, otáčate hlavou zľava doprava, pretláčate chrbticu dozadu a dopredu.

Ďalšou skupinou sú dynamickejšie cviky: poskakovanie, pochodovanie, drepovanie, bicyklovanie v ľahu atď. Na prvý pohľad jednoduché cviky môžu byť pri dlhšom rýchlom opakovaní naozaj náročné na kondičku. Občas som bola na konci so silami ako maratónci, ktorí práve v rovnakom čase pobehovali po meste. Ak sa aj vyskytli klasické ásany, napr. pes hlavou dole, výdrže boli opäť nekonečné. Cvičí sa skoro stále so zatvorenými očami. Po náročnejších cvikoch nasleduje vždy krátke uvoľnenie a na záver krásne dlhááááá relaxácia.

Pránajáma je zaraďovaná už počas cvičenia krije. Niektoré cviky sme cvičili s dychom kapalabháti a takmer všetky cviky boli ukončené hlbokým nádychom a zadržaním dychu. Áno, zadržaním dychu, i keď väčšina hathajogových učebníc pránajámy vás hneď na úvod postraší, že zádrže dychu môžete bez obáv vykonávať až po xy rokoch praxe.

Ďalšou neodmysliteľnou časťou kundalini jogy je spievanie mantier a meditácia. Niektoré mantry sú jednoduché a dajú sa zapamätať už po pár opakovaniach, pri niektorých treba na papier s textom poškuľovať častejšie. Mantry z nahrávok znejú takmer stále aj počas cvičenia. Meditácie niekedy splývali s mantrovaním, inokedy boli spojené aj s pránajámou či pohybom rúk. Jedna z meditácií mi nápadne pripomínala hru “hlava, ramená, kolená, palce”

Počty opakovaní a výdrže boli tiež prekvapením. Žiadne počítanie nádychov a výdychov, žiadne magické číselko 108. Časy na jednotlivé cvičenia a mantry sú určené v minútach. Lektori mali pri sebe stopky, čas sledovali a ku konci zvykli optimisticky hlásiť “ešte 30 sekúnd, už len 15 sekúnd”. Počas víkendového seminára sme absolvovali tri bloky pozostávajúce z vyššie popísaných súčastí. Každý blok trval približne tri hodiny. Existujú však samozrejme aj kratšie zostavy na cvičenie doma.

Ako som spomínala v úvode, iný priebeh mala ranná sadhana. Tá pozostávala približne z polhodinového spievania posvätného textu Japji. Tak toto sa na prvý raz zrejme nedá úspešne odspievať, ale ani odsledovať. Po pár stranách som sa v texte stratila a zvyšok som len počúvala. Fyzické cvičenie bolo skrátené na minimum.

Nasledovali mantry, väčšina z nich sa opakovala sedem minút. S ďalším prevráteným listom som zároveň prevrátila aj oči. Pri nasledujúcej mantre bolo totiž uvedené, že sa má spievať 22 minút! Neznesiteľné? Spomenula som si, koľko hodín som doteraz v práci strávila nezmyselnými meetingami, a zrazu mi 22-minútové spievanie mantry pripadalo ako prenádherná činnosť.

Nuž toto všetko som absolvovala a moja kundalini len spí a spí. Žiadne zázračné prebudenie a prúdenie energií vo svojom tele som nepocítila. V tomto smere som už nad sebou zalomila palicu. Zrejme mi Slovenské elektrárne zabudli namontovať prípojku.

Ale i tak by som chcela vyzdvihnúť zopár bodov, ktoré sa mi na kundalini joge obzvlášť páčili:

• Jednoduché cviky, ktoré zvládne naozaj každý.
• Úplná absencia súťaživosti (aj so sebou). Dá sa lepšie kývať zboku nabok? A dá sa porovnávať so susedom či učiteľom, keď máte zatvorené oči? Nie! Hoci každý učiteľ jogy hovorí o nesúťaživosti, dobrá žiačka vo mne sa pri bežnom cvičení jogy vždy silou mocou snaží čo najdokonalejšie vystrieť, ohnúť a vykrútiť. Jednoducho sa toho nutkania nikdy neviem celkom zbaviť. Až tu som pocítila úplné oprostenie od snahy byť lepšia ako v skutočnosti som.
• Naozaj dlhá relaxácia. Zvyčajne sa relaxácia odbije pár minútami. Tu nie.
• Spievanie mantier. Žiadna hanba, že možno spievam falošne, to je opäť taký oslobodzujúci pocit. A viackrát som čítala, že spev vraj lieči štítnu žľazu. To potrebujú skoro všetky ženy (hlavne tie, čo pojedli tony sóje).

Nuž a čo mi na kundalini joge chýba alebo vadí? Klasické ásany! Ja ich totiž milujem. Juj, taký pekný bojovník alebo sviečka, čo by som si bez nich len počala? Spievanie mantier som uviedla medzi pozitívami, moje analytické ja si však hudie, že spievať mantry v jazyku, ktorý nepoznám, jednoducho nedáva zmysel. No a obávam sa aj toho, že bez tej štipky vnútornej súťaživosti by som nebola dostatočne motivovaná k pravidelnému cvičeniu doma.

Inak by som si na kundalini jogu veľmi rada aspoň raz týždenne skočila, pre zmenu a odreagovanie od všetkého, na čo som normálne zvyknutá. Žiaľ, v Bratislave sa necvičí. A tak dúfam, že sa v blízkej dobe nájde prvý odvážlivec, ktorý si spraví učiteľský výcvik. Dovtedy si budem musieť vystačiť s Youtubom.

Na záver by som ešte raz rada poďakovala lektorom Hane Joti Kaur Kyralovej a Hynkovi Jai Sangatovi. Moje predstavy o tom, čo je to joga sa aj vďaka nim opäť rozšírili. Ďakujem tiež všetkým účastníkom, pretože bez vášho záujmu by sa seminár skrátka nemohol uskutočniť. Tak snáď dovidenia niekedy nabudúce