Matej Jurenka: Joga je životný štýl

Matej Jurenka: Joga je životný štýl

Podporte článok na vybrali.sme.sk.

Matej Jurenka sa k joge dostal vďaka zvláštnemu snu. Na začiatku ho inšpirovala kniha B.K.S. Iyengara. Postupne sa však nechával čoraz viac viesť svojimi vlastnými pocitmi. Vytvoril štýl, ktorý nazval Joga nekonečného uzla – Shrivatsa yoga. Po siedmych rokoch vyučovania jogy v Šanghaji je späť na Slovensku a nám zostáva len dúfať, že sa tu bude zdržiavať čo najčastejšie.

• Aký bol tvoj začiatok s jogou? Vrhol si sa na ňu “zhurta” alebo si sa k nej prepracoval pozvoľne?

Ako hovoríš, vrhol som sa na to zhurta. Ani som nevedel, čo je to joga. Keď som mal asi 20 rokov, bol som u kamaráta na chate a mal som zvláštny sen, v ktorom som videl samého seba ako sedím v lotosovom sede. Mal som práve obdobie, keď som potreboval nejaký oporný bod. Práve z tohto sna šla taká energia, že je to niečo, čomu by som sa mal venovať. Sen mi zostal živo v pamäti. Začal som sa bližšie zaujímať o to, čo som v sne videl, našiel som knižky a zistil som, že je to joga. Hneď na druhý deň som začal cvičiť.

• Našiel si v tom čase na Slovensku nejakých učiteľov?

Nie, cvičil som iba z knihy, hlavne podľa knihy Light on Yoga od B.K.S. Iyengara.

• Viem ale, že potom ako postupoval tvoj záujem o jogu, si odišiel aj do Indie.

Bolo to asi po troch – štyroch rokoch. Odišiel som do Indie, ale nešiel som tam študovať jogu. Cestoval som bez peňazí na štýl hippies.

• Z čoho si tam žil?

Ako sa povie po slovensky, bolo to z ruky do huby. Hral som na flaute a spával som vonku. Tak som tam žil dva roky.

• Našiel si v Indi svojho učiteľa alebo niekho, koho by si mohol označiť za svojho gurua?

Určite nie.

• Takže si sa ďalej pretĺkal sám?

Sám a taký môj učiteľ na diaľku bol B.K.S. Iyengar. I keď nie osobne, ale cez jeho knihu som sa naučil veľa.

• Ale bol si predsa aj v Mysore…

To bolo až druhýkrát. Šiel som si tam vyslovene urobiť učiteľský tréning a certifikát. Aj keď ten mi potom nikdy na nič v živote nebol.

• Ďalej si postupoval podľa kníh, podľa toho, čo si sám cítil alebo čo ťa teda viedlo?

Mal som jeden silný zážitok. Myslím, že sa mi prebudila energia kundalini. Cítil som, že moje telo robí samovoľné pohyby. Začal som sa hýbať, dostával som sa do ásan a tá energia ma viedla k tomu, že som si potom vytvoril svoj vlastný štýl, ktorý som nazval joga nekonečného uzla a teraz ho aj vyučujem.

• V čom spočíva tvoj štýl, v čom je iný? Tých štýlov je dnes už strašne veľa…

Je vybudovaný na základe mojej vlastnej skúsenosti. Je určený pre začiatočníkov aj pre pokročilých. Sú tam ásany, ktoré možno nenájdete nikde v knižke. Nechcem povedať, že som ich vymyslel ja, ale nikde inde som ich nevidel, prišli ku mne. Okrem ásan je to kombinácia aj iných jogových techník, ako pránajáma, bandha, krija, mudra, meditácia, ale aj techník mimo jogy. Žil som v Číne sedem rokov, takže sú tam aj prvky taiči, čikung, kung fu. Je to práca s energiou.

• Môžeš objasniť, čo sú to krije a mudry?

Mudry sú pozície prstov na zlepšenie koncentrácie a vybudovanie rovnováhy v tele a duševnej harmónie. Pri krijách sa človek učí pohybovať vnútornými orgánmi alebo sa na ne napájať.

• Čo si myslíš o tom, že dnes skoro každý rozpráva o prúdení a pociťovaní energie? Ja mám podozrenie, že nie každý, kto o tom rozpráva, to aj skutočne cíti.

Ty si energia, každý človek je energia. Tvoje myšlienky, to, čo rozprávaš, čo cítiš, to všetko je energia. I keď sa to možno ťažko dá merať prístrojmi, ale existuje to a dá sa s tým pracovať. I v joge sa s tým pracuje.

• V jednom rozhovore si spomínal, že ťa ovplyvnila ruská škola. Čo to je? Nikdy som o nej nepočula.

Patria tam učitelia ako Andrej Sidersky a Vladimir Kalabin. Myslím, že ich joga je na dosť vysokej úrovni v porovnaní s niektorými inými učiteľmi z Ameriky alebo z Indie. Majú vypracované vlastné jogové systémy.

• Mohol by si porozprávať niečo o tvojom pôsobení v Šanghaji? Predsa len je to obrovské priemyselné mesto a ty si taký prírodný, prirodzený typ.

Už som odtiaľ odišiel. Žil som tam sedem rokov. Šiel som tam preto, lebo mi boli ponúknuté výhodné podmienky, za ktorých budem učiť. Tu na Slovensku je veľmi ťažké zarobiť si jogou, šiel som tam teda hlavne kvôli tomu. Nikdy som tam však nebol celý rok. Vždy som sa snažil nájsť rovnováhu medzi životom v meste a v prírode.

• Vnímal si aj nejaké rozdiely v prístupe k joge medzi Číňanmi a Slovákmi resp. Európanmi? Boli napríklad Číňania usilovnejší študenti?

Práveže nie, skôr lenivejší. Ja mám radšej ľudí na Slovensku, aj keď to asi závisí na jednotlivcoch.

• Keďže si odišiel z Číny, môžeme s tebou častejšie počítať na Slovensku?

Ja by som nepočítal s ničím Ale určite sa tu objavím, i keď tu možno nebudem stále.

• Šamanizmus je ďalšou oblasťou, o ktorú sa zaujímaš. Čo si pod šamanizmom má predstaviť človek, ktorý o ňom nič nevie?

Už som trochu prestal používať pojem šamanizmus, lebo ľudí to iba mätie. Šamanizmus je rituál prepojenia človeka s prírodou. Aj na Slovensku máme rituály, ako je oslava jari, slnovratu, pálenie Moreny. Šamani sú tradiční lekári, ktorí nepoužívajú farmaceutiká, ale dostávajú sa do ríše duchov, kde napríklad hľadajú stratené duše ľuďom, ktorí sú chorí. Prinášajú späť životnú energiu z druhého sveta, z inej dimenzie.

• Robíš strašne náročné pozície. Asi trvalo roky, kým si sa k nim prepracoval. Nespôsobil si si niekedy nejaké zranenie?

Iba menšie. Mal som šťastie, že som sa vždy rýchlo vyliečil. Kedysi som cvičil trochu inak, hrozne silovo a šiel som do cvičení silnou vôľou. Práve to je dosť rizikové a človek sa takto môže zraniť. Myslím si, že toto nie je dobrá technika. Lepšie je počúvať telo.

• Myslíš si, že je dobré ukazovať tie najnáročnejšie pozície? Na mňa to na jednej strane pôsobí motivujúco, na druhej strane to ale niekedy pod vplyvom silnej motivácie preženiem a potom nemôžem cvičiť vôbec.

Možno áno, možno nie. Z môjho pohľadu je to tak, že ja si cvičím pre seba, cvičím veľa, ale to nikto nevidí. Pokročilejšie pozície chcem ukazovať ako inšpiráciu a snažím sa do toho vždy vložiť nejaký odkaz. Ide o ten pocit, ktorý mám z pozície a ktorý sa dá získať aj inak, napr. maľovaním alebo meditáciou. Verím, že každý človek v sebe má od narodenia nejaký vnútorný potenciál, ale veľa ľudí ho nikdy neprebudí, lebo systém, v ktorom žijeme, nás k tomu nevedie, práve naopak. Ale cez umenie alebo jogu sa to dá.

• Pocítil si za tie roky, že joga ťa zmenila nielen na fyzickej, ale aj na psychickej úrovni?

Určite áno. Myseľ je otvorenejšia, nemám nejaké zaškatuľkované názory, ktoré by som nemohol meniť. Myslím, že som tolerantný a mám viac rešpektu voči iným. Veľa ľudí v joge vidí ego, že ide o nejaký narcisizmus. Ale za tými pozíciami je naozaj veľký kus roboty. Niekto si povie, že sa na to môže vykašlať, ale niekto ide ďalej za tým, že sa chce zlepšovať. A telo potom človeka naozaj samo vedie.

• Ako vyzerá tvoja denná prax?

Teraz sa dosť sústreďujem na meditáciu. Meditujem trikrát denne. Prvá vec, ktorú ráno urobím je, že si sadnem do meditácie. Snažím sa v meditácii byť čo najkľudnejší, nehýbať sa, nebyť nervózny, aby mi myseľ neutekala, aby som bol v prítomnom momente. Myslím, že mi to v živote dosť pomáha.

• Dá sa takýto prístup zachovať aj v bežnom živote? Napríklad keď okolo mňa v práci všetci stresujú…

Vyber si prácu, ktorá ťa baví a prostredie, aké ti vyhovuje. Keď ťa niečo nebaví, tak nemôžeš duchovne rásť.

• Veľa ľudí si jogu vyberie práve preto, že sa chce odreagovať od každodenného stresu. Má ale zmysel venovať sa hodinu denne joge, keď potom človek zvyšok dňa strávi pod stresom?

Zmysel to určite má. Ale v prvom rade by mal človek zmeniť to, kde žije, svoje okolie. Ani nie ľudí, ale hlavne prostredie.

• Ako mám dosiahnuť to, aby môj záujem o jogu bol trvalý a vyrovnaný? Máš nejakú radu, ktorú dávaš svojim vlastným študentom?

Pre mňa joga nie je iba hobby, ale je to životný štýl. Tá hlavná joga sa deje vtedy, keď z telocvične odídem. Joga je, keď sa rozprávam s druhými ľuďmi, keď sa sprchujem, keď sa stravujem. Naozajstná joga je to, ako človek žije a akú energiu zo seba vyžaruje.

• Takýto prístup k joge odovzdávaš aj svojim študentom, napr. v Šanghaji, alebo boli tvoje hodiny len o fyzickom cvičení?

Pre mňa joga nikdy nie je len o fyzickom cvičení, potom by to bola iba gymnastika. Je to o životnom štýle, ako som už hovoril. Ale ja nikoho do ničoho nenútim.

Zdeno (Matejov žiak a kamarát): Presne tak ako Matej povedal. Nedá sa nikoho k niečomu donútiť. Dá si iba inšpirovať životom a životným štýlom. Keď človek zistí, že mu takýto život prináša radosť, spokojnosť a zdravie, tak v tom pokračuje.

• Chcel by si niečo odkázať čitateľom?

Cvičte jogu, hľadajte šťastie a milujte jeden druhého.

• Ďakujem ti za rozhovor!

Matejova webová stránka: www.jurenka-yoga.sk

Všetky fotografie použité v tomto článku: © Matej Jurenka