Archív kategórie: Recenzie

Ako bolo na Yoga Open Air 2012

Vložené
Odpovedať

Yoga Open Air |
13. októbra 2012 | areál FTVŠ UK (športová hala FTVŠ UK), Bratislava |

Bol(a) si tam aj ty? Napíš svoje dojmy do komentárov pod článkom! :-)

Yoga Open Air je jednodňová akcia, ktorú už po tretíkrát zorganizovalo združenie Joga všade. Ide o cvičiteľov power jogy, a tomu zodpovedal aj program podujatia: žiadna duchovná teória, len štyri lekcie jogy a v prestávke promo lekcia capoiera. Organizátorov musím pochváliť. Výborný bol už výber miesta: športová hala FTVŠ je naozaj veľká a každý mal dostatok priestoru. A to nás veru prišlo neúrekom! Milým prekvapením pri registrácii bolo, že v cene bola aj fľaša vody a občerstvenie. A aj časový harmonogram sa dodržal takmer presne.

Prvú lekciu o desiatej som nestihla Viedla ju Miška Hluchová. Je zakladateľkou Power yoga akadémie, a tak predpokladám, že necvičila nič iné ako power jogu.

Druhá hodina mala vzletný názov Meditácia v pohybe. Išlo o kombináciu jogy a Port de Bras. O tomto cvičení som doretaz len počula, ale nikdy som ho nevyskúšala. Zaradila som ho hneď do skupiny, ktorú sama pre seba označujem ako “spartakiáda”. Čiže nejaká menšia tanečná choreografia na rytmickú hudbu. Úvod sa mi celkom pozdával: dostali sme do rúk hrkálky, pohyb bol viac menej voľný. Potom sa prešlo do jogovej časti: jednoduchej opakovanej zostavy, ktorá sa časom zrýchľovala. Až príliš, povedala by som. No a potom prišli na rad tie nešťastné tančeky, kedy som to po chvíli vzdala. Som totiž tanečno-koordinačný antitalent a neviem si zapamätať ani jednoduché zostavy, či skoordinovať pravú ruku s ľavou nohou. Na záver sa všetky časti choreografie spojili a odcvičili za sprievodu dramatickej hudby, po čom nasledoval obrovský aplauz pre cvičiteľku Adrianu Seidler. Hm, musím priznať, bola som jediná, čo to vzdala. I keď uznám, že moja nespokojnosť vyplýva z nedostatku môjho talentu, naozaj som vôbec nepochopila, aký zmysel má prepájať jogu s Port de Bras a robiť z ásan iba prvky tanečnej zostavy. Aby sa to lepšie predávalo?

Tretia hodina bola so Zuzanou Plevovou a mala ešte (a doslova) vzletnejší názov: Fly, Float and Evolution yoga. Bola som veru nesmierne zvedavá, čo sa pod týmto označením bude skrývať. No jednoducho prišla hodina power jogy doplnená o “vtáčie” pozície: orol (garudasana), vrana (bakasana), holub (eka pada rajakapotasana), lastovička (variácia virabhadrasany III) a páv (mayurasana, ale toho sme nerobili). Pekná hodina, motivujúca cvičiteľka, ale názov trochu nadsadený :-)

Ešte sme ani nevychladli a už nastúpil Jaro Pávek s hodinou Ashtanga jogy. Na úvod objasnil základné pravidlá týkajúce sa dýchania a bándh. Potom nasledovala skrátená zostava primary series. Bola som veľmi zvedavá, pretože ashtangu som doteraz cvičila len s Janou Dúžikovou. Opäť raz musím povedať, že čo učiteľ, to zmena. I pri takom rigidnom systéme, akým ashtanga joga je, som si povšimla zopár rozdielov. Ale o nič veľké nešlo a konečne som si užila hodinu nefalšovanej jogy. I keď, keby som o ashtange doteraz nič nevedela, bola by som iste dosť stratená.

Nespomenula som ešte promo lekciu capoiery. Nabehli týpci v bielych teplákoch, vyzerali ako pekári :-) Pre mňa bolo zaujímavé ich vystúpenie sledovať, ale pre istotu som sa nezapojila, aby som niekomu neodkopla hlavu :-) Cvičenie je náročné na kondíciu, ale hlavne na koordináciu. A to nielen sám so sebou, ale aj s partnerom, čo dokonca dvoma. Nič pre mňa, radšej len pekne zostanem naďalej pri joge.

Yoga Open Air bol určite príjemne strávený deň. I keď ma nie každé cvičenie nadchlo a na exotické názvy sa už radšej nedám nachytať, zacvičila som si veľmi príjemne. A bolo fajn vidieť toľko jogychtivývh ľudí pohromade. Tak snáď dovidenia o rok.

Hodina jogy s Matejom Jurenkom

Vložené
Odpovedať

Bol(a) si tam aj ty? Napíš svoje dojmy do komentárov pod článkom! :-)

Matej je nepochybne mimoriadny zjav na slovenskej jogovej scéne. Chalan z Bratislavy sa k joge dostal na základe zvláštneho sna. Neskôr ju študoval priamo v Indii, s jogou precestoval kus sveta, až sa nateraz usadil v čínskom Šanghaji, kde ako učiteľ jogy pôsobí už pár rokov. Okrem toho sa intenzívne venuje šamanizmu. Svoje znalosti a skúsenosti prepojil do systému, ktorý nazval shrivatsa joga – joga nekonečného uzla. Fíha, no čo poviete, veď to by už hádam stačilo aj na filmový scenár :-)

Máme šťastie, že sa Matej celkom pravidelne vracia aj na Slovensko. Vždy sa s ním popritom uskutočnia aj nejaké semináre a hodiny. Toto leto ich bolo viacero. Dostala som sa až na jeho poslednú hodinu, jeden deň pred jeho návratom späť do Šanghaja.

Hoci bola hodina popísaná ako predstavenie shrivatsa jogy, k nejakej teórii sme sa vôbec nedostali. Ani mi to nevadilo. Začali sme cvičením: miernou rozcvičkou, dýchaním. Ďalej nasledovali ásany, hlavne v stoji. Hlavný rozdiel pre mňa spočíval v tom, že nešlo len o tie notoricky známe ásany, ktoré sa neustále opakujú takmer na každom cvičení. Dostali sme sa k pozíciám, ktoré som zatiaľ cvičila len párkrát, alebo som ich dokonca ani nikdy nevidela. Bolo to naozaj príjemné spestrenie bežnej praxe. Cvičenie bolo stredne náročné, ale na svoje si prišli aj pokročilí. Len som tak kukala ako puk, koľko báb dookola dokáže urobiť špagát. Hotové baletky :-) Nič som si z toho nerobila, predsa Matej aj na začiatku upozorňoval, že joga nie je nejaký výkonnostný šport a netreba sa porovnávať s okolím. Cvičenie bolo spojené tiež s viacerými mudrami – pozíciami rúk. Opäť malá zmena oproti bežnej hodine.

Síce som sa teoreticky nedozdevela, v čom spočíva inakosť shrivatsa jogy, ale zacvičila som si výborne. Atmosféra hodiny s novým, „exotickým“ učiteľom a pokročilí cvičiaci okola na mňa vždy zapôsobia nejako zázračne a cítim sa zrazu silnejšia a ohybnejšia. Matej spomínal, že sa v Bratislave vyskytne opäť v decembri. Neváhajte a hodinu či seminár s ním si určite nenechajte ujsť.

Viac sa dozviete na Matejovej stránke www.jurenka-yoga.sk alebo si prečítajte tento rozhovor s Matejom Jurenkom.

Matej má na Slovensku už aj svojich prvých žiakov. Shrivatsa jogu cvičí Zdeno a info o hodinách a akciách nájdete na jeho stránke http://zdeno-yogi.webnode.sk prípadne na jeho Facebook stránke.

Dolu hlavou s Petrom Minsterom

Vložené
Odpovedať

Workshop Obrátené pozície | Petr Minster |
8. septembra 2012 | Darshana Yoga Studio |

Šíršásana – stojka na hlave je určite jednou z najznámejších jogových pozícií. Toľkokrát som sa ju snažila naučiť, systematicky aj nesystematicky. Vždy však nad mojou vôľou zvíťazí panika a strach, že si vykrútim krk. Tak som sa s tým rozhodla niečo urobiť a prihlásila som sa na workshop Petra Minstera o obrátených polohách.

Trocha teórie na úvod

Na úvod padla jedna hádanka: aká je najčastejšia obrátená poloha? Tipujete si sviečka, stojka na hlave, na rukách? Omyl. Je to také jednoduché: najčastejšou obrátenou polohou je pes hlavou dole. A ďalej sme diskutovali, čo všetko sú obrátené polohy a načo sú dobré. Oveľa viac k tejto téme nájdete na Petrovom blogu (séria článkov z augusta a septembra 2012).

Dosť bolo teórie, ide sa na to

Na úvod nás Peter poriadne rozhýbal a zahrial približne hodinkou flow jogy. S obrátenými polohami sme začali bákásanou. Určite to nie je ľahká pozícia, ale keď Peter vysvetlil ako na ňu, na pár sekúnd sa mi v nej aj podarilo vydržať. A hurá, konečne je tu tá stojka. Najskôr pre mňa jednoduchšia verzia označovaná aj šíršásana II, t.j. s dlaňami položenými na zemi. Pri nej sa mi jednoduchšie udržiava rovnováha a telo akoby sa samé dvíhalo. Dá sa aj pekne postupne nacvičovať, zdvihnutím nôh najskôr na ramená, potom vyššie a vyššie do úplného vystretia. So salamba šíršásanou je to v mojom prípade už horšie. Ásanu by ste totiž mali zaujmúť pekne pomaly a riadene silou, nie švihom. Každý učiteľ vám tiež bude tvrdiť, že je lepšie ju nacvičovať bez opory steny. Ja si však myslím, že ak je mojim hlavným cieľom zvykať si na pohľad na svet dolu hlavou, cítiť tlak v hlave, tak mi nácvik pri stene môže pomaly pomôcť prekonať tieto nepríjemné pocity.

Nasleduje stojka na rukách – Adho Mukha Vrkšásana. Na tú nás Petr pripravuje všelijakými poskokmi. S pomocou a oporou sa stojka na rukách podarí každému. Vidím, že mám pred sebou ešte veľmi dlhú cestu :-) Sebavedomie mi na záver dodáva salamba sarvangásana, po našom sviečka. Moja obľúbená pozícia, ktorú si dokážem naozaj vychutnať.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Workshop bol výborný. Petr je určite jedným z najlepších učiteľov jogy v Bratislave, akého som stretla. Je vidieť, že jogou žije naplno. Naučila som sa nové veci a budem sa snažiť odnaučiť nesprávne staré veci.  Ale ako to povedal Sri Patabhi Jois? Practice, practice, practice. Podstatné je skúšať doma, dnes, zajtra, pozajtra a hoci aj dva roky. Ani chodiť po dvoch sme sa predsa nenaučili zo dňa na deň. Tak aj tá šíršásana sa musí raz podariť :-)

Návod a inšpirácia z YouTube

Veľa skvelých návodov na rôzne ásany ponúka kanál ashtanga jogínky Kino MacGregor na YouTube. Tu vyberám návod na salamba šíršásanu:

Ak budete usilovne cvičiť, zvládnete raz aj toto :-)

Zdroj fotografií: Wikipedia, Flickr (Creative Commons)

Mandala Namaskar so Simonom

Vložené
Odpovedať

Hodina Mandala Namaskar v rámci workshopu so Simonom Parkom |
3. septembra 2012 | Yoga Vidayalya Center, Bratislava |

Po júnovej hodine s americkým učiteľom Simonom Parkom som nešetrila chválami. Moje dojmy si môžete prečítať v recenzii Simon Park rulez! Keď som sa dozvedela, že Simon navštívi Bratislavu aj v septembri, bola som celá nadšená. Tentokrát som sa ale rozhodla pre hodinu s názvom Mandala Namaskar.

Exotický názov, bežná hodina
K rozhodnutiu ísť práve na túto hodinu ma priviedol exoticky znejúci názov a popis. Veď uznajte sami:

Liečivá sila pohybu v kruhu v rámci jogy a prírody – vo svete, ktorý je čoraz viac nalinkovaný, zažite liečivú silu mandaly (posvätného kruhu) v rámci „namaskar“, čiže vinyasa meditácie v pohybe. Počas tejto intenzívnej hodiny sa naučíte tri z pozdravov Mandala Namaskar a integrované vinyasy vyvinuté cvičiteľkou Shiva Rea, ktoré sa rozvíjajú v integrovanom kruhovom pohybe pre stelesnenú celistvosť, vitalitu a kreatívne súznenie s prírodou.

Fíha, znie to síce ohurujúco, ale čo si pod tým človek má predstaviť? Asi toto: na úvod krátke dychové cvičenie, potom pomalú vinyasa yogu s typickými prechodmi cez pozície pes hlavou dole, hore, pozície v stoji a potom niekoľko obrátených pozícií. Na záver ešte ľubovoľné ukončovacie pozície podľa vlastnej chuti a potom už len kratučké dychové cvičenie a šávásana.

Hm, popravde, v porovnaní s júnovou hodinou je môj zážitok slabší. Asi mi chýbala tá atmosféra nabitej hodiny a veľkého očakávania. Tento raz prišlo podstatne menej ľudí. Malo to výhodu, aspoň som mala dosť priestoru. Simon bol opäť milý, rád vypomáhal pri obrátených polohách. Fajn bolo aj cvičenie vo dvojiciach. Fajn bol aj návod, ako spraviť polohu rajakapotasana s pomocou uteráku alebo popruhu. A v konečnom dôsledku bolo fajn aj to, že som sa veľmi neunavila a dnes ráno som zvládla svoje pokusy o ashtangu. Takže záver? Sklamanie určite nie, len taká normálka. Bežný pocit ako po bežnej hodine, len za nebežnú cenu 30 €.

Pôjdem aj nabudúce

Simon je určite viac než fajn a priamy žiak slávnej jogovej učiteľky Shiva Rea sa v našich končinách nevyskytuje bežne. Nabudúce – to bude až v októbri 2013 – na neho určite opäť pôjdem. Ale vyberiem si dynamickejšie cvičenie, k tomu mám momentálne bližšie. A ak by ste za Simonom chceli vycestovať, v máji 2013 bude v Prahe. Simon Park je globálny nomád a zoznam jeho ďalších workshopov po celom svete nájdete na jeho stránke: http://liquidflowyoga.com

Dancing Queen Nina a jej divoký TranceDance

Vložené
Odpovedať

Bol(a) si tam aj ty? Napíš svoje dojmy do komentárov pod článkom! :-)

Hoci je témou tohto blogu joga, už dávno som mala chuť napísať o jednej mojej srdcovej záležitosti: TranceDance s Ninou Jassingerovou. Konečne mám na to aspoň jednu zámienku. Naposledy sa totiž TranceDance rituál uskutočnil v jogovom centre Fredyho Aysiho. A snáď je tu ešte jeden spoločný znak s jogou: ako v joge, tak v tomto tanci by ste sa postupne mali prepracovať do stavu, keď bude existovať iba čistý pohyb bez zbytočných myšlienok – do meditácie v pohybe.

Pomenovanie Trance Dance vo mne najskôr evokovalo elektronickú hudbu nevalnej kvality :-) Ale nejde o žiadnu diskotéku tohto žánru, vôbec sa nemusíte obávať! Hoci znie rytmická a niekedy aj elektronická hudba, extáza sa v tomto prípade nedosahuje tanečnými drogami, ale samotným tancom.

Tanec pritom nemá žiadne konkrétne pravidlá. Ale predsa len, celý rituál má nejaký zaužívaný priebeh. Po úvodnej teórii, vysvetleniach a otázkach zúčastnených sa začína tým, že si do šatky určenej na zaviazenie očí (každý si prinesie svoju, a je to jediná pomôcka, ktorú k tancu potrebujete) „vložíte“ svoju víziu. Čo to bude, je len na vás. Potrebujete vyriešiť nejakú zamotanú situáciu, niečo si veľmi želáte, máte prosbu k „nebesiam“? Môže to byť hocičo. Šatkou si zaviažete oči, párkrát sa otočíte, chvíľu budete zhlboka dýchať a keď začne znieť hudba, roztancujete sa svojou cestou.

A ako tancovať? Asi tak, ako keď ste sami doma, počujete svoju obľúbenú hudbu, začne to s vami šiť a tancujete si po svojom. Nikto vás nevidí, môžete sa úplne odviazať. Dobre, doma takto vydržíte tancovať na jednu skladbu. Tu je vašou jedinou úlohou tancovať, ako vám napadne a ako to práve cítite takmer dve hodiny. Čas však po chvíli prestanete vnímať. Hudba je hlasná, výrazná a rytmická, nie je teda ťažké jej úplne podľahnúť. Už netancujete vy, tancuje niečo vo vás. U mňa osobne to prebieha asi tak, že sa postupne k tancu hlásia jednotlivé časti tela. Akoby sa chceli rozhýbať postupne prsty na nohách, potom členky, stehná, boky atď. až po vrchol hlavy. Už nekontrolujem, len sa nestíham čudovať, čo sa to deje s mojimi rukami, prečo už hodnú chvíľu majú chuť natriasať sa nezmyselne hore dole. A potom si telo zmyslí, že pôjde do kolien, a bude sa hojdať zo strany na stranu. Namôjveru, keby mi takúto choreografiu niekto predpísal, tak nevládzem už po pár minútach. Divné veci sa dejú s mojim telom a ešte divnejšie s mojimi pocitmi. Po eufórii môže prísť smútok, radostné očakávanie sa prudko mení na znechutenie, nuda na vytrženie. Po tom, čo všetko prehrmí, zaznie opäť tiahly zvuk, ktorý je znamením, že si majú všetci ľahnúť na zem a pomaly sa vrátiť do reality.

A kde je tranz a extáza a všetko to mysticko-šamansko-ezoterické neviemčo, ktoré sa spomína v teoretickom úvode? No veru neviem, či som niečo také zažila :-) Jasné, očakávanie v kútiku duše je vždy: dnes určite príde niečo výnimočné. Ale po vzore jednej účastníčky workshopu, si teraz zvyknem hovoriť: keď nič iné, aspoň si dobre zatancujem. A to sa mi doteraz podarilo vždy.

Tento divoký tanec má pre mňa ešte jeden nečakaný a prekvapivý účinok. Ako zázrakom mi po ňom pominú aj tie najzarytejšie bolesti chrbta, aj tie najstuhnutejšie svaly sú zrazu uvoľnené. Telo si samo nájde svoje pohyby, svoje vlastné rehabilitačné cviky. Nepotrebuje návod, ásany, zostavy. Stačí dať mu slobodu.

Ach jo, sloboda je, aspoň pre mňa, to, čo sa skrýva niekde hlboko pod týmto zdanlivo nezmyselným natriasaním. A večná otázka, ako ju dosiahnuť. „Disciplínou k slobode“ môže byť jedna cesta, to je aj cesta jogy, overená, ale ťažká, vyžadujúca si kopec vytrvalosti. A potom je tu druhá cesta, skratka cez dimenzie, skok do neznáma, vyžadujúci si kopec odvahy, neobmedzenú dôveru v … (doplňte si sami podľa svojich preferencií: dôveru v život, v Matku Zem, v Boha, intuíciu,…). A tento odviazaný tanec akoby pootváral štrbinku a dával mi nazrieť, že všetko ide a funguje tak, ako má aj bez mojej neustálej snahy, usilovnosti a kontroly. To je len taká malá potanečná úvaha. Ale ako hovorím vyššie: keď nič iné, aspoň si dobre zatancujem.

O Nine Jassingerovej, ktorá vedie stretnutia a workshopy AnandaDance a TranceDance, sa najviac dozviete na jej stránke www.ananda.sk. Ak chcete byť informovaní o podujatiach a workshopoch, je najlepšie stať sa fanúšikom AnandaDance na Facebooku. A propos, najbližší workshop sa uskutoční už túto sobotu, 11. augusta 2012 opäť v jogovom centre Fredy Aysiho na Trnavskom Mýte.

Tu je krátky rozhovor s Ninou o AnandaDance (ten je trochu iný ako TranceDance, nie sú zaviazané oči, je mierne vedený):

Tak vyskúšajte a budem rada, ak sa o svoje zážitky podelíte v komentároch. Prepokladám totiž, že priebeh je u každého tak trochu iný a môj krátky opis nemôže zachytiť ani zďaleka všetko.

Hot yoga alebo peklo v telocvični

Vložené
Odpovedať

Horúca joga je hit silne podporený marketingom a to dokonca aj na Slovensku, kde iné jogové štúdia na reklame šetria. K jej popularite iste prispelo aj to, že ju cvičí Madonna či ďalšie celebrity. V zahraničí, hlavne v USA je známa skôr pod označením Bikram yoga. Jej zakladateľom je totiž Bikram Choudhury, niekdajší indický jogový šampión (áno, aj v joge sa usporiadavajú súťaže).

Či ju už nazveme horúca, hot alebo bikram joga, princíp je rovnaký. Cvičí sa v miestnosti vyhriatej na približne 40° C s vlhkosťou do 40%. Zmyslom je vraj to, že pri takejto teplote a vlhkosti je telo flexibilnejšie, človek sa tak vyhne možným zraneniam a zároveň sa vďaka intenzívnemu poteniu telo detoxikuje. Bikram zdôrazňuje aj pozitívny účinok na krvný obeh.

No hotový zázrak… alebo čisté šialenstvo? Konečne som sa odhodlala, nakúpila zľavové kupóny a horúcu jogu som vyskúšala aj ja.

1. pokus: horúce peklo so Zuzanou

Okúzlená krásnym novým štúdiom a zaskočená neznesiteľným teplom už v šatni vstupujem do telocvične. Peklo. Ešte len sedím na karimatke a už sa intenzívne potím. Prichádza cvičiteľka Zuzana Zanová. Očividne strávila ostatných 20 rokov svojho života striedavo v posilňovni a turbosoláriu. Na úvod povie nejaké upozornenia, že keď na nás prídu mrákoty, máme si sadnúť, na pokyn v prestávke sa treba napiť atď. Zuzana má vojenský štýl, jej pokyny sú rázne, ľudí hecuje k lepšiemu výkonu. Pravdupovediac, k joge sa mi to nejako nehodí. Samotné ásany nie sú extrémne náročné. Je to taká ľahšia variácia asi na ashtangu či Iyengar jogu, alebo, ak chcete, ťažšia variácia bežnej hatha jogy. Veľa ásan je v stoji, v druhej časti sa prechádza na pozície v sede.

Neznesiteľné teplo však všetko komplikuje. Nohy sa šmýkajú, a tak nedokážem poriadne urobiť ani vrkšásanu. Urobiť čaturangu v tomto teple je pre mňa nemožné. Pri záklonoch mi prichádza nevoľno. A úplne najhoršie je to v ľahu na bruchu. Cítim, ako silno mi bije srdce. V tom mi napadajú príbehy o zdravých a mladých futbalistoch, ktorí dostali infarkt priamo na trávniku. Nezapíšem sa aj ja podobným spôsobom do histórie hot yogy na Slovensku?

Hodina je nekonečná. V duchu preklínam Bikrama, Madonnu aj cvičiteľku Zuzanu. Jej pokrikovanie mi ide na nervy a prekáža mi tiež, že za celú hodinu nepredvedie ani jednu ásanu. Cvičíme podľa skúsenejších žiačok vpredu. Neberie sa veľký ohľad ani na to, že možno niekto má nejaký menší problémik s chrbticou (čo majú asi všetci ľudia po tridsiatke). Po skončení hodiny sa zaprisahávam: už nikdy viac. Ale predsa len… povedala som si, že recenziu napíšem vždy až po druhom – treťom pokuse a svoje pravidlo nechcem porušiť.

2. pokus: horúca pohoda s Gejzom

Mesiac mi trvalo, kým som sa odhodlala na druhý masochistický zážitok. Na recepcii sa dozvedám, že Zuzana má dovolenku a zastupuje ju Gejza Zošťák. Chvíľu sa obávam, či muž nebude predcvičovať ešte náročnejšie, ale moje obavy sa ukazujú ako zbytočné. Gejza pustí tichú príjemnú hudbu a v podobnom duchu je aj cvičenie. Hoci sa cvičia tie isté ásany, s iným učiteľom sa mi zdá zrazu všetko nejaké príjemnejšie. Žiadne naháňanie a pokrikovanie. Gejza každú ásanu predvedie a potom chodí a slovne upozorňuje na nedostatky. Možno všetko znášam ľahšie aj preto, že za mesiac sa mi trochu zlepšila kondícia a počas uplynulých horúcich dní som si privykla aj na takéto teploty. Cvičenie s Gejzom by som označila ako náročné, ale skôr príjemné. Naozaj bol môj dojem úplne iný ako z cvičenia so Zuzanou.

Dozvuky a úvahy

V obidvoch prípadoch mala pre mňa hot yoga nepríjemnú dohru: silné bolesti hlavy. Pila som dostatočne, ako sa odporúča, ale nezvyk na teplo a vlhko zrejme urobil svoje. Po cvičení so Zuzanou ma navyše boleli kríže. A hoci cvičenie s Gejzom som označila za skôr príjemné, noc po ňom bola veľmi nepríjemná. Striedavo som sa budila na návaly vnútornej horúčavy a nutkania na močenie (z toľkej vody).

Fakt neviem, či má takéto sebatrýznenie zmysel. Sľúbená zlepšená flexibilita sa u mňa neprejavila. Skôr som mala obavy z pošmyknutia. Na cvičenie v teple si vraj treba zvyknúť, absolvovať ho aspoň päťkrát. Ale na to veru nemám chuť. Uvažovala som tiež nad tým, že v tom teple a vlhku sa vo vzduchotechnike musí celkom dobre dariť rôznym plesniam alebo mikroorganizmom. Jediný pozitívny efekt vidím v tom, že po zvládnutí hot yogy, sa vám už všetko ostatné bude javiť ľahšie.

Cena je tiež závratná, 14 € na hodinu (v letnej sezóne „iba“ 10 €). Na druhej strane za to pobudnete v krásnom a čistučkom štúdiu, takmer ako v LA :-)

Odporúčania, ak sa chystáte na hot yogu

  • Veľa pite už počas celého dňa.
  • Nezabudnite si so sebou zobrať vodu, najlepšie 1,5 litrovú fľašu. Liter vody na recepcii stojí 2,40 €.
  • Zoberte si veľkú osušku. Dá sa požičať aj na recepcii za 1 €.
  • Karimatky sú k dispozícii, nemusíte si nosiť vlastnú.
  • Oblečte si dlhšie legíny, pod kolená alebo ¾-ové. Bude sa vám menej šmýkať.
  • Pri cvičení sa premočíte do poslednej nitky, zoberte si teda na prezlečenie aj spodné prádlo.
  • Šetrite si sily a neprepínajte sa hneď od začiatku. Nezabúdajte, že cvičenie trvá 90 minút a ku koncu je to už naozaj neznesiteľné.
  • Nepodliehajte marketingu! :-)

Kde sa cvičí?

Hot yoga sa v Bratislave cvičí v Body & mind studio, Pri Habánskom mlyne 8 (blízko Patrónky). Ak cestujete MHD, najľahšie sa tam dostanete busom 83 alebo 34, zastávka (na znamenie) Dubová. Stránka štúdia: www.horucajoga.sk

Okrem toho sa hot yoga v Bratislave cvičí aj v centre Ayur Ganesh. Tieto hodiny som zatiaľ nevyskúšala. Viac info nájdete tu.

Za zdravou chrbticou s Petrom Minsterom

Vložené
Odpovedať

Workshop Cesta k zdravej chrbtici (panva, bedrová a krížová časť) | Petr Minster|
23. júna 2012 | Darshana Yoga Studio |

Od workshopu, ktorý má v názve zdravú chrbticu, som automaticky očakávala, že mi dá nejaký sled cvičení s dodatkom: tu máš, toto odcvič každý deň, v robote sa nehrb, neseď furt pri počítači a všetko bude dobré.

Workshop z Petrom Minsterom bol však o niečom úplne inom. Pre mňa bol o uvedomovaní. Bol aj o cvičení, ale takmer neviditeľnom. Pohyby sa vykonávali pomaly, v maličkom rozsahu. Išlo o základné pohyby panvy: zpredu dozadu, hore dole a do bokov. Tieto pohyby vykonávame denne tisícekrát, ale nikdy si ich neuvedomujeme. Sú to pohyby, z ktorých sa skladá naša chôdza.

Ale panva nie sú len kosti, sú to aj svaly. A svaly veľmi dôležité. Druhý raz v krátkej dobe som sa stretla s týmto názorom: posilňujeme svaly, ktoré vidíme a pritom je dôležitejšie posilňovať práve tie neviditeľné. Prečo? Peter k tomu povedal jeden veľmi výstižný vtip: Príde kostlivec do krčmy a hovorí: prosím si tri panáky a handru. Existenciu svalov panvového dna si, žiaľ, uvedomujeme až v staršom veku, keď zlyhávajú. Stačí ich však chviľu pozorovať, zapájať, vedome ich aktivovať a uvoľnovať. Zrazu zistíte, že je tu veľa svalov, o ktorých ste doteraz ani netušili.

Z jogového pohľadu sa pridávajú ďalšie významy. Panva je miesto, kde sa nachádza prvá, tzv. koreňová čakra, muladhara čakra. V joge sa používa mula bandha. Je to stiahnutie perinea, lepšie povedané svalu medzi lonovou kosťou a kostrčou. Aby som bola úprimná, mám pochybnosti o tom, či túto bandhu dokážem urobiť. Hlavne, toto sa nedá skontrolovať tak ľahko ako nejaká viditeľná ásana. Ide zrejme o roky praxe. Zatiaľ sa len tak tvárim, že ju robím, a pritom vťahujem perineum. Mula bandha má človeka držať v spojení so zemitou energiou, dodávať mu pevnosť a stabilitu. Všetky tri bandhy (mula, uddijana, jaladhara) sa napr. držia počas celého cvičenia ashtanga jogy. Kto si raz ashtangu vyskúšal, musí uznať, že je ťažké vykonávať aj samotné ásany, nie to ešte sústreďovať sa na držanie bándh. Klobúk dole pred každým, kto toto zvláda. No a niekde odtiaľto vychádza aj kundalini, tá magická, spiaca sila ľudského organizmu, o ktorej môžem zatiaľ tiež len teoretizovať, keďže som ju nikdy nepocítila :-) Prebudeniu tohto potenciálu sa špeciálne venuje kundalini joga (pokiaľ viem, u nás sa zatiaľ nikde necvičí).

Po všetkých “uhopsaných” jogových cvičeniach, ktoré som v poslednom čase absolvovala, mi workshop s Petrom Minsterom padol veľmi vhod. Trochu stíšenia a ponorenia sa do vlastného tela, sledovanie detailov a miest, o ktorých som ani netušila, hoci sú mojou súčasťou odjakživa. To je práve aspekt jogy, ktorý mám snáď najradšej. Na takúto jemnú prácu sa človek potrebuje sústrediť, potrebuje si vyhradiť čas a veľa trpezlivosti, pretože tu sa nedajú očakávať žiadne veľké viditeľné efekty typu “už si dám nohu za hlavu”. Ale možno práve tu sa ukáže, nakoľko úprimne a vážne to s jogou myslím. Už teraz sa teším na pokračovanie workshopu zamerané na oblasť hrudnej chrbtice.

A ešte jedna krátka poznámka: oblasť panvy, panvového dna, lonovej kosti, zvieračov je pre nás často tabu. Mnohým nám pripadá nemiestne sa o týchto častiach tela rozprávať a skúmať ich. Na workshope s Petrom bolo príjemné aj to, že hoc v skupinke a možno i s občasným uškrnutím či zapýrením, sme sa dokázali celkom otvorene baviť aj o zbytočne tabuizovaných častiach tela.

Power joga s Miškou v štúdiu Miracle

Vložené
3

Power joga s Miškou Szabovou |
Miracle joga štúdio|

Priznám sa, že k power joge som mala celé roky silné predsudky. Domnievala som sa, že to musí byť len taká skomolenina naozajstnej jogy pre fitness maniakov. Druhá averzia sa týkala cvičenia jogy v Miracle štúdiu. Tu však nešlo o predsudok, ale o zlú skúsenosť. Keď tuším pred dvoma rokmi Miracle otváralo špeciálne štúdio len na jogu, mali jeden týždeň vstupy zdarma. Vyskúšala som vtedy tri hodiny a zo všetkých som bola zhrozená. Odvtedy som sa tam neukázala.

Až pokiaľ… sa neobjavili kupóny na niektorom zľavovom portáli a moja chamtivosť neodolala. A nakoniec je to dobre. Zmenila som svoj názor ako na power jogu, tak aj na štúdio Miracle.

Vybrala som si hodinu power jogy s Miškou. Je to milé, príjemné, mladučké žieňa. Zrejme práve kvôli kupónovej akcii nás prišlo pomerne veľa, ale pomestili sme sa bez väčších problémov. Na hodine sa objavilo aj zopár úplných začiatočníkov. Cvičenie sa tradične začalo miernou rozcvičkou. Nasleduje sled ásan prevzatých z ashtanga a hatha jogy. Veľa prechodov zo stoja cez čaturangu (klik) do pozície pes hlavou dolu, pes hlavou hore, bojovníci. Cvičenie nie celkom ľahké, ale zvládnuteľné. Keď mi už z toľkých čaturáng odchádzali moje slabé ruky, robila som ich radšej na kolenách. Pomedzi dynamické zostavy sa sem tam oddychovalo v pozícii dieťaťa. Na hodine sa našťastie nevyskytovali žiadni supermani, ktorí by mi podlamovali sebavedomie :-) Miška hlavne predcvičovala, o trochu menej dopomáhala a keď, tak prevažne vyskytnuvším sa začiatočníkom, ktorí strácali niť. Na detaily sa mimoriadne nedbá. Ku koncu ešte niekoľko polôh v sede, sviečka a ku stojke sme sa ani nedostali. A ako vždy vytúžená šavásana.

Fajn, som veľmi milo prekvapená power jogou. Vlastne nevidím diametrálny rozdiel oproti iným dynamickým, flow hodinám, ktoré som doteraz navštívila. Cvičenie malo hlavu i pätu, nebolo popretkávané žiadnymi óm ani ezoterickými vsuvkami. O to práve power joge ide. Ako sa píše na stránke Akadémie Power jogy: Power joga je len cvičebný štýl, nie je to joga. Žiadne hlboké filozofovanie, len cvičenie a relax na záver.

Túto hodinu vám odporúčam, ak si chcete poriadne zacvičiť, ponaťahovať sa a trošku zrelaxovať. Nestratí sa tu ani úplný začiatočník, hoci je dobré poznať aspoň základné jogové pozície. Cvičenie je skôr dynamické, a preto celkom fyzicky náročné. Nie však príliš, priemerná žena ho určite zvládne. Cvičiteľka Miška Szabová je naozaj taká milá a prirodzená, že sa to vždy nevidí.

Ešte niečo k priestorom: Miracle štúdio sa nachádza na Rastislavovej ulici neďaleko Miletičky. Priestory sú síce pivničné, ale renovované, čisté a moderné. Karimatky sú k dispozícii, nemusíte si nosiť svoje. Okrem jogy sa tu cvičieva aj pilates a veľa hodín pre tehuľky. Dajú sa zaplatiť celé kurzy, alebo aj jednorazové vstupy.

Aktualizácia: Miracle štúdio má už prevádzku len na Ferienčíkovej ulici (to je neďaleko Dunajskej).

Joga s Milanom: nie je Rishikesh ako Rishikesh

Vložené
1

Yoga Rishikesh Style s Milanom Galatom |
Yoga Vidyalaya Center |

Hodinu jogy s Milanom som navštívila trikrát a zakaždým to bolo trochu iné. Keby som však mala nájsť spoločné body, povedala by som, že Milan cvičí o niečo silovejšie, ako som na priemernej hodine zvyknutá. A jeho záľubou sú evidentne ruky. Mojou rozhodne nie :-)

Hodina sa začína dlhým trojnásobným óm, v Milanovom podaní naozaj dunivým. Potom nastupuje poriadna rozcvička, dostatočne dôkladná. A následne dynamické zostavy, psy hore-dole, čaturangy, bojovníci… Pritom hodina, ktorú som navštívila v nedeľu ráno bola oveľa viac “flow”. Dvakrát som bola na cvičení s menšou skupinkou v miestnosti Bamboo vo štvrtok večer. Zdá sa mi, že tam bol Milan kreatívnejší, skúšali sme ásany, na ktoré by som sa doma ani náhodou neodvážila. Dokonca sme cvičili aj vo dvojiciach, a to bola ohromná zábava a zaujímavá skúsenosť. Hoci nie som veľmi kontaktný typ, v tomto prípade mi vôbec neprekážalo, že na mojom chrbte čupí spolucvičiaca. Vrátim sa ale trošku späť. Po dynamickej časti nasledovalo viac silových cvičení, obzvlášť na ruky a brucho. Pre mňa makačka. Na záver tradične nejaké obrátené polohy, pri ktorých Milan (v menšej skupinke) ochotne dopomôže a ukáže nejaké triky. Relaxácia len taká krátka, aby sa nepovedalo. Po večernej hodine som sa cítila úplne nabudená a na spánok som ani nepomyslela. Aspoň som si napísala koncept tohto článku :-) Ale predsa len by som od cvičenia so začiatkom o 20:15 očakávala niečo viac uzemňujúce.

Túto hodinu neodporúčam začiatočníkom, je dobré ovládať základné pozície. Naopak, mne sa zdalo, že Milan by sa viac potešil rovnocennejším, pokročilejším cvičiacim, ktorí by stačili na všetky jeho kľuky a stojky. Možno by sa v tom silovejšom cvičení vyžívali skôr muži. Ale inak fakt švanda, hlavne ak natrafíte na menšiu účasť.

Na záver ešte niečo k nadpisu. Poznala som, a pravidelne cvičievala, tzv. rišikéšsku zostavu. Ide o sériu základných jogových ásan popísanú napr. v knihách André van Lysebetha. Preto som si pod názvom “Yoga Rishikesh Style” predstavila práve toto skôr lemravé naťahovacie cvičenie (to nemyslím v zlom, mám ho rada :-) ). Ale je to celkom inak, táto hodina nemá s “mojou” rišikéšskou zostavou nič spoločné.

Cvičí Milan Galata. Jeho profil nájdete na stránke centra Yoga Vidyalaya alebo na Facebooku.

Simon Park rulez!

Vložené
Odpovedať

Hodina v rámci workshopu Liquid Flow Yoga so Simonom Parkom |
15. júna 2012 | Yoga Vidayalya Center, Bratislava |

Konečne dobrá hudba na joge a kropaje potu stekajúce po tele. Také sú moje úplne najčerstvejšie zážitky z hodiny so Simonom Parkom. Ale pekne po poriadku.

Na začiatku sa cítim značne nesvoja. Vpredu vidím rozložených snáď všetkých cvičiteľov z Yoga Vidyalaya. Čo tu tak asi medzi tými gumenými žienkami a mužíkmi budem robiť? Nebude to príliš veľký trapas, keď neurobím stojku? Chlapík predo mnou vyzerá, že si už čochvíľa dá nohu za hlavu. Ach jaj, dúfam, že sa bude dať v najhoršom nenápadne vypariť…

Ale potom konečne na scénu prichádza Simon a ja vidím pohodového, príjemného chalana. Rozpráva… čo vlastne? Keby som si to len zapisovala :-) No skrátka, jeho slová ma úplne upokojili. Dokonca povedal, že v joge majú šťastie tí menej ohybní, pretože tí ju dokážu skutočne hneď cítiť. A ide o pocity, nie o samotné pozície. Fajn, takže ja som tá vyvolená :-) Ďalej rozpráva o tom, že jogu začal cvičiť už pred 17 rokmi a jeho učiteľkou je Shiva Rea, s ktorou práve týždeň pobudol. Potom sa pýta, koľkí zo zúčastnených sú učiteľmi jogy a mne sa zrazu zdá, že tu nie som jediná s malou dušičkou, pretože učitelia dvíhajú ruky len tak pomaly, opatrne… No ale toto nie je žiadny teoretický seminár, ale normálna hodina, takže sa hneď ide na cvičenie.

Najskôr kratučká rozcvička a potom vinyasa joga, čiže dokolečka pes hore, dole, čaturanga, bojovníci… úprimne, neviem posúdiť a porovnať, keďže na vinyase som bola len párkrát, ale páči sa mi to. Veľmi! Cvičenie je na hranici, niekedy za hranicami mojich možností, ale väčšinu stíham. Po niekoľkých takýchto sériách si všímam kropaje potu, ktoré mi stekajú po nohách. Ale ideme ďalej, ešte dosť dlho. Nad tým, čo si kto o mne pomyslí, už dávno nepremýšľam. Očividne má každý dosť starostí sám so sebou. Miestnosť je plná na prasknutie a na Simona nemám moc dobrý výhľad. Tak sa niekedy musím obzerať po druhých, čo práve robia. Hoci viem po anglicky a rozumiem mu, neviem si občas v rýchlosti dať dohromady, čo vlastne rozpráva. Čo s nohou, ktorú ruku kam? Simon sa aj prechádza pomedzi cvičiacich, ponapráva, dá výpomoc. Juj, takého týpka keby sme tu mali častejšie :-) Potom sa ešte naťahujeme, ide to parádne, pretože telo je úplne zahriate. Aj ja sa už citim ako z gumy (vidím si pneumatiky na bruchu ). Pri zopár cvikoch si pomáhame so susedmi. Nakoniec 5 minút len pre seba. Vyber si ásanu, na ktorú má tvoje telo chuť. A potom už len šavásana.

Waw, hovorím si cestou domov, fakt paráda. Zdá sa mi, že o chvíľu vzlietnem. Trochu sa ukľudňujem: nie je to len nejaká forma placebo efektu, že tu príde učiteľ z Ameriky, ja zacvakám 35 € za hodinu, a tak sa mi to automaticky páči? Ale nie, dúfam. Možno až teraz začínam chápať, prečo sú do jogy všetci takí paf. Lebo sa dá robiť aj takýmto naozaj očarujúcim, ani chvíľku nenudiacim spôsobom. Práve trošku ľutujem, že som sa neprihlásila na celý workshop. Možno je to tak dobre, keď sa na to celkom necítim. Ale raz, keď už aj tú šíršásanu, aj pinču spravím a Simon opäť zablúdi do našich končín, určite nebudem zaváhať a strávim s ním celý víkendový workshop.

Taká som nabudená, že asi ani nezaspím :-)

Poznámka k fotkám: sú mizerné, pretože v miestnosti bolo prítmie a tak vlhko, že sa mi zahmlieval objektív. Ale aspoň niečo.