Učitelia či guruovia sú dôležití v každej oblasti života a v joge zvlášť. Veď po celé storočia sa joga odovzdávala ďalej výlučne osobne z učiteľa na žiaka. Časy sa síce zmenili, ale poznanie životných príbehov zaujímavých osobností z histórie jogy môže byť pre nás naďalej veľmi inšpirujúce. Preto som sa rozhodla začať so sériou článkov o známych guruoch a učiteľoch.
Na úvod som si vybrala Indru Devi. Nie náhodou. Bola ženou, vôbec prvou západnou adeptkou jogy v Indii. S našimi končinami ju spája manžel, československý diplomat. Jej životný príbeh je natoľko pestrý a pútavý, že už určite niekde čaká filmový scenár na spracovanie. A na slovenskom internete o nej nenájdete ani zmienku! To práve zmením.
Indra Devi sa narodila ako Eugenie Peterson v Rige (Lotyšsko) v roku 1899. Jej otec bol švédsky riaditeľ banky, matka ruská šľachtičná. Eugenia študovala drámu v Petrohrade a Moskve. Jej fascinácia Indiou sa začala už v pätnástich rokoch, keď si prečítala básne Rabindranatha Tagoreho (nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1913) a knihu Yogiho Ramacharaka o joge a okultizme. Už vtedy si povedala, že raz musí navštíviť Indiu.
Keď v roku 1917 vypukla v Rusku revolúcia, so svojim pôvodom nemala mladá Eugenie veľké šance na šťastný život proletárky. Spolu s matkou emigrovala cez Lotyšsko a Poľsko do Berlína. Tam sa stala herečkou a tanečnicou. Pri turné po Európe sa dozvedela o nadchádzajúcom kongrese Teozofickej spoločnosti v Holandsku. Na ňom počula Jiddu Krishnamurtiho prednášať spevy v starovekom sanskrite. Ako povedala neskôr, tento okamih jej zmenil život.
Netúžila po ničom inom, len po ceste do Indie. Lenže nemala peniaze. A tak, keď ju v roku 1927 bohatý bankár Hermann Bolm požiadal o roku, súhlasila iba pod podmienkou, že jej pred svadbou musí zaplatiť pobyt v Indii. Po troch mesiacoch sa vrátila. A vrátila aj snubný prsteň s tým, že jej miesto je v Indii.
Predala, čo mala a v roku 1928 si kúpila jednosmerný lístok do Indie. Tam sa čoskoro stala hviezdou indického filmu pod menom Indra Devi. Vydala sa za československého obchodného atašé Jana Strakatého. Žila si na vysokej nohe, stretávala sa s polititkmi a celebritami. Ale kvôli tomuto predsa do Indie neprišla… Potom ju postihli záhadné problémy so srdcom. Nepomohli jej ani európski kardiológovia. Štyri roky sa trápila, až jej v roku 1937 odporučili navštíviť známeho jogína Krishmanacharyu.
Vyučovať jogu ženu, ešte k tomu zo západu – to bolo pre neho niečo neslýchané. Akceptoval ju až po osobnom zásahu maharádžu z Mysore. Indra však nemala žiadne výnimky. Musela sa podriadiť prísnej disciplíne: špeciálna diéta, vstávanie pred východom slnka a náročné fyzické cvičenie spolu s ostatnými. Vydržala a záhadná choroba zmizla. Keď Krishnamacharya videl jej odhodlanie, začal ju vyučovať osobne. V Indrinom živote však nastala ďalšia zmena. Jej manžel – diplomat bol preradený do čínskeho Šanghaja. Keď sa o tom Krishnamacharya dozvedel, rozhodol sa, že z Indry urobí prvú učiteľku jogy.
V roku 1939 si v Šanghaji otvorila školu jogy. Odvtedy sa s jej menom spája prívlastok mataji – matka – oslovenie rešpektovanej učiteľky. V roku 1946 ju v Indii zastihla správa o manželovej nečakanej smrti. To bol koniec jednej etapy jej života. Ďalšia náhoda rozhodla o tom, že nasadla na loď do Ameriky. Otvorila si jogovú školu v Hollywoode a jej žiačkami boli hviezdy ako Gloria Swanson, Greta Garbo a Marilyn Monroe. Spriatelila sa aj s Elizabeth Arden, ktorá jej ďalej pomohla s popularizáciou jogy. Postupne vyvinula vlastný štýl, ktorý samozrejme vychádzal z toho, čo sa naučila v Indii, ale nebol taký prísny a bol prispôsobený človeku zo západu. V jeho srdci však vždy bola joga podľa Patandžaliho.
V roku 1953 sa opäť vydala. Jej manželom sa stal lekár Sigfrid Knauer. Získala americké občianstvo a konečne si oficiálne mohla zmeniť meno na Indra Devi. V roku 1960 navštívila Sovietsky zväz, kde sa stretla s najvyššími politickými predstaviteľmi. V osobnom rozhovore ich presvedčila o tom, že joga nie je ani náboženstvo, ani okultizmus. Tak napomohla tomu, aby sa joga mohla začať vyučovať aj v ZSSR.
Manžel jej kúpil veľký ranč v Mexiku, blízko hraníc s Kaliforniou, z ktorého vytvorila veľké jogové centrum. Po jeho smrti v roku 1977 Indra ďalej cestovala po svete, vyučovala a propagovala jogu. Stala sa tiež oddanou nasledovníčkou Satya Sai Babu. V roku 1982 navštívila Argentínu, ktorú si okamžite zamilovala a presťahovala sa tam. Vďaka jednému televíznemu vystúpeniu sa stala všeobecne populárnou v celej krajine. Postupne si tam otvorila šesť jogových škôl. Keď oslavovala svoje sté narodeniny, prišlo jej zablahoželať 3 000 hostí. Zomrela pokojne vo veku 102 v Buenos Aires. Jej popol bol rozprášený nad riekou Rio de la Plata.
Obrázky: Fundación Indra Devi