Šankhaprakšalána – moja skúsenosť

Šankhaprakšalána – moja skúsenosť

Obdobie, kedy nám časopisy masírujú mozgy potrebou jarnej očisty, je už našťastie takmer za nami. Trochu opozdene si dovolím aj ja prispieť k tejto tématike svojou skúsenosťou s jogovou očistou, ktorú nájdete v knihách a na internete pod heslami šank prakšalána, šankhaprakšalána, shankhaprakshalana.

Tento článok nie je návodom na šankhaprakšalánu (netrpezliví nech idú priamo na koniec článku, kde sú uvedené odkazy). Pokúsim sa stručne popísať priebeh, aby ste vedeli, na čo sa asi máte pripraviť, ak sa rozhodnete túto procedúru vyskúšať či už sami alebo organizovane. Na odporúčanie kolegyne, ktorá mala so šankhaprakšalánou dobrú skúsenosť, som sa raz odhodlala vyskúšať si ju aj ja v centre združenia Joga v dennom živote v Petržalke. Organizujú ju dvakrát ročne, vždy v jarnom a jesennom období. Týždeň pred samotnou „akciou“ sa koná informačné stretnutie, kde vysvetlia postup, popíšu takmer zázračné účinky na ľudský organizmus a dajú vám aj podrobné písomné inštrukcie. Šankhaprakšalánu odporúčajú zo začiatku vykonávať pod dohľadom skúsenejších, u nich samotných bol prítomný aj lekár z Martina.

Nastal deň D. Počet účastníkov bol obmedzený kvôli počtu záchodov, tie sú totiž pri tejto očiste najpodstatnejším zariadením. Celý proces prebieha tak, že človek musí vypiť pohár slanej vlažnej vody, odcvičiť si krátku zostavu cvikov a opäť to zopakovať, kým na neho nepríde nutkanie na stolicu. Potom si odskočí, zase si logne pohár teplej slanej vody atakďalej atakďalej, až kým namiesto pevnej stolice z čriev nevychádza len čistá voda. Na to je potrebné vypiť štyri a viac litrov slanej vody, je to značne individuálne. Piť slanú vodu je samozrejme odporné. Prvé dva litre ešte ako tak idú, každý ďalší pohár bol u mňa sprevádzaný nutkaním na zvracanie. Dodnes, keď cítim pach slanej teplej vody, napr. pri varení cestovín, mi príde mierne nevoľno. Ale vtedy som všetko zvládla úspešne až do konca. No, to som si len ja myslela, že je úplný koniec. Ešte som musela vypiť ďalšie dva – tri poháre tentoraz už sladkej vody. (Áno, normálna voda chutí po slanej fakt sladko, ten prívlastkok nevznikol len tak pre nič za nič!) Tú bolo treba následne za pomoci klasickej metódy dvoch prstov vyvrátiť (dhautí). Z celej tej procedúry so slanou vodou a behaním na toaletu som už bola taká omráčená, že mi to ani nepripadalo nepríjemné. A úplne nakoniec ešte nasledovalo premytie nosa (džala néti), ktoré mi nerobilo problém, pretože v tom čase som ho pravidelne robievala aj sama.

Absolvovanie takýchto vyslovene intímnych záležitostí za účasti iných ľudí vám iste pripadá zvláštne. Nie som žiadny exhibicionista, skôr naopak, ale vôbec mi to nevadilo. Keď robia všetci to isté, zrazu sa stane úplne normálnym aj to, o čom bežne nerozprávame a tobôž už nevykonávame takto hromadne.

Po asi polhodinke oddychu nasledoval obed – chutná kaša z bielej ryže s lúpaným mungom a maslom (kičrí). Tú sme dostali aj ako výslužku domov na večeru. Strašne nepríjemný bol neskutočný smäd, ktorý som po zvyšok dňa pociťovala. Odporúčanie znelo, aby sme moc nepili, v tele je vraj dostatok vody, to len zvýšená hladina soli vyvoláva smäd. Asi som pila viac, ako by som mala, ale naozaj som to nemohla vydržať. Nasledujúce dni bolo treba dodržiavať špeciálnu diétu, nejesť vlákninu, pretože črevá by mohli byť ešte príliš citlivé.

Približne po pol roku som si povedala, že ja veru nebudem platiť 1000 korún za to, že sa poriadne vy…(čistím). Rozhodla som sa šankhaprakšalánu vykonať sama doma. No rýchlo mi došlo, že v skupine je to oveľa jednoduchšie. Prišli na mňa pochybnosti, že čo to tu vystrájam za extrémy a nezmysly, potom sa pridružil strach, že čo ak sa mi náhodou fakt niečo stane a odpor k slanej vode som sama tiež nedokázala prekonať. Jednoducho, osamote mi chýbalo to, čo psychológovia označujú ako stádový efekt. Tiež bolo o čosi menej komfortné, že som si slanú vodu musela sama stále prihrievať a kontrolovať jej teplotu. Aj to kičrí som si sama musela navariť. Tento samostatný pokus som predčasne ukončila.

Tretíkrát som šla opäť do Jogacentra v Petržalke a všetko prebehlo až do konca v poriadku.

O účinkoch z vlastnej skúsenosti neviem napísať nič. Nemala som výraznejšie zdravotné ťažkosti ani predtým, ani potom. Prvýkrát som kúru absolvovala zo zvedavosti a následne preto, že som uverila, že niečo na tom možno bude. Ďalšie roky som už šankhaprakšalánu neabsolvovala, pretože som robila iné hókusy pókusy (napr. ryžová kúra Jara Prágera). Ak mám byť k sebe celkom úprimná, musím priznať, že tieto očistné kúry sú v mojom prípade možno len prezlečené diéty a zázračné tabletky. Znejú však tak jogovo či exoticky, že im ťažko odolávam. Nemyslím si, že mám telo skutočne zapratané nejakým veľkým svinstvom, a keď, tak skôr v dôsledku stresu a veľkomestského vzduchu, čo očista čriev nenapraví. O dosiahnutí vnútornej čistoty na mentálnej úrovni už ani nehovoriac.

Ak vás popísané procedúry načisto neodradili a chcete si šankaprakšalánu vyskúšať, návody nájdete tu (možno sa mierne líšia, všetky som podrobne nečítala):

• Postup podľa André van Lysebetha z knihy Cvičíme jogu: http://www.jitrnizeme.cz/view.php?cisloclanku=2005022302
• Postup podľa Milana Poláška: https://www.box.com/shared/xnm253g0s698aliszk5g
• Stručnejší postup aj s videom (cviky): http://www.ayurvedaclinic.eu/doc/8-Ajurvedska-detoxikace-a-ocista-tela/46-Sankhapraksalana
• Postup podľa Denisy Veselskej: http://www.jogaprezdravie.sk/ocista/item/41-crevna-sprcha

Prezentačný obrázok: Flickr by MirjamvandenBerg under Creative Commons