Teším sa, keď prší (úvaha o santóši)

Teším sa, keď prší (úvaha o santóši)

Zo všetkých Patandžaliho jogových „prikázaní” (jama a nijama) mi vždy najzáhadnejšia pripadala santóša. Jednoduchý slovenský preklad spokojnosť mi veľa objasniť nedokázal. Hm, nemá byť náhodou spokojnosť výsledkom môjho snaženia? A tu mi ju kladú hneď na začiatok cesty, ako jednu zo základných podmienok. Som snáď len ja taká nechápavá, že neviem, ako mám byť spokojná?

Ani gúglenie veľmi nepomáha pri hľadaní tej záhadnej santóše. Dokonca aj wikipedia ponúka len veľmi stručný popis. Vraj spokojnosť s tým, čo mám a s tým, kde som. Veď takto predsa môžem naveky zostať ležať v posteli!

Nešlo mi to dlho do hlavy. Až raz, jedného daždivého dňa sa mi na Facebooku objavil jeden z tých obľúbených obrázkov s citátmi. Zdieľal ho Rakúsky inštitút (s ktorého výučbou som, mimochodom, nebola veľmi spokojná), takže je po nemecky:

Ich freue mich, wenn es regnet, denn wenn ich mich nicht freue, regnet es auch. Karl Valentin

Teším sa, keď prší, lebo keď sa neteším, prší tiež. Karl Valentin

Bum. Bác. Facka z jednej aj z druhej strany. Nie je to presne to, čo som tak dlho hľadala? Stačí si len vymeniť tešenie za spokojnosť a je to definícia santóše ako vyšitá. A ako to už často býva, jeden komik dokáže múdrosť vyjadriť lepšie než 100 filozofov.

• Som spokojná keď prší, lebo keď nie som spokojná, prší tiež.
• Som spokojná, keď je na diaľnici zápcha, lebo keď nebudem spokojná, bude tam tiež.
• Som spokojná, keď sa moja pravá noha správa ako zadrôtovaná, lebo moja nespokojnosť ju flexibilnejšou určite neurobí. V horšom prípade ma dovedie k zraneniu.
• Som spokojná, aj keď som niekedy nespokojná, lebo keď nie som spokojná, som nespokojná tiež. To som sa už trochu zamotala, nie?

Nespokojnosť je jedna veľká zbytočnosť. Nespokojnosť ma neposúva vpred. Nespokojnosť ma niekam tlačí a obvykle to býva len k ďalšej, ešte väčšej nespokojnosti. Nespokojnosť ma nikdy nemôže urobiť šťastnejšiou, i keď sa tá fatamorgána šťastia tam niekde v diaľke na horizonte javí celkom skutočne. Nespokojnosť vie iba jediné: robí ma nespokojnou práve v tomto momente.

Namiesto nespokojnosti, stačí skonštatovať: je to tak a tak. Prší. Je zápcha. Mám neohybnú nohu. Stop. Žiadna nespokojnosť. Lebo tá to nezmení.

Neverili by ste, ale skutočne to na mňa funguje. Podmienkou však je, že si najskôr musím vlastnú nespokojnosť všimnúť a uvedomiť, čo sa mi obvykle podarí až so značným oneskorením. Ale potom už len stačí povedať si čarovnú formulku „Ich freue mich” a celá absurdosť nespokojnosti sa predo mnou vyjaví ako na dlani.

Nuž a ako zabrániť tomu, aby sa spokojnosť zvrhla v lenivosť a rezignáciu? Tak o tom zrejme pojednáva tá nasledujúca nijama: tapas – sebadisciplína. Ale o nej až niekedy nabudúce, možno o pár rokov, keď sa mi s ňou podarí lepšie zoznámiť

Prezentačný obrázok: Flickr by Craig Cloutier under Creative Commons licence