Hodina v rámci workshopu Liquid Flow Yoga so Simonom Parkom |
15. júna 2012 | Yoga Vidayalya Center, Bratislava |

Konečne dobrá hudba na joge a kropaje potu stekajúce po tele. Také sú moje úplne najčerstvejšie zážitky z hodiny so Simonom Parkom. Ale pekne po poriadku.

Na začiatku sa cítim značne nesvoja. Vpredu vidím rozložených snáď všetkých cvičiteľov z Yoga Vidyalaya. Čo tu tak asi medzi tými gumenými žienkami a mužíkmi budem robiť? Nebude to príliš veľký trapas, keď neurobím stojku? Chlapík predo mnou vyzerá, že si už čochvíľa dá nohu za hlavu. Ach jaj, dúfam, že sa bude dať v najhoršom nenápadne vypariť…

Ale potom konečne na scénu prichádza Simon a ja vidím pohodového, príjemného chalana. Rozpráva… čo vlastne? Keby som si to len zapisovala No skrátka, jeho slová ma úplne upokojili. Dokonca povedal, že v joge majú šťastie tí menej ohybní, pretože tí ju dokážu skutočne hneď cítiť. A ide o pocity, nie o samotné pozície. Fajn, takže ja som tá vyvolená Ďalej rozpráva o tom, že jogu začal cvičiť už pred 17 rokmi a jeho učiteľkou je Shiva Rea, s ktorou práve týždeň pobudol. Potom sa pýta, koľkí zo zúčastnených sú učiteľmi jogy a mne sa zrazu zdá, že tu nie som jediná s malou dušičkou, pretože učitelia dvíhajú ruky len tak pomaly, opatrne… No ale toto nie je žiadny teoretický seminár, ale normálna hodina, takže sa hneď ide na cvičenie.

Najskôr kratučká rozcvička a potom vinyasa joga, čiže dokolečka pes hore, dole, čaturanga, bojovníci… úprimne, neviem posúdiť a porovnať, keďže na vinyase som bola len párkrát, ale páči sa mi to. Veľmi! Cvičenie je na hranici, niekedy za hranicami mojich možností, ale väčšinu stíham. Po niekoľkých takýchto sériách si všímam kropaje potu, ktoré mi stekajú po nohách. Ale ideme ďalej, ešte dosť dlho. Nad tým, čo si kto o mne pomyslí, už dávno nepremýšľam. Očividne má každý dosť starostí sám so sebou. Miestnosť je plná na prasknutie a na Simona nemám moc dobrý výhľad. Tak sa niekedy musím obzerať po druhých, čo práve robia. Hoci viem po anglicky a rozumiem mu, neviem si občas v rýchlosti dať dohromady, čo vlastne rozpráva. Čo s nohou, ktorú ruku kam? Simon sa aj prechádza pomedzi cvičiacich, ponapráva, dá výpomoc. Juj, takého týpka keby sme tu mali častejšie Potom sa ešte naťahujeme, ide to parádne, pretože telo je úplne zahriate. Aj ja sa už citim ako z gumy (vidím si pneumatiky na bruchu ). Pri zopár cvikoch si pomáhame so susedmi. Nakoniec 5 minút len pre seba. Vyber si ásanu, na ktorú má tvoje telo chuť. A potom už len šavásana.

Waw, hovorím si cestou domov, fakt paráda. Zdá sa mi, že o chvíľu vzlietnem. Trochu sa ukľudňujem: nie je to len nejaká forma placebo efektu, že tu príde učiteľ z Ameriky, ja zacvakám 35 € za hodinu, a tak sa mi to automaticky páči? Ale nie, dúfam. Možno až teraz začínam chápať, prečo sú do jogy všetci takí paf. Lebo sa dá robiť aj takýmto naozaj očarujúcim, ani chvíľku nenudiacim spôsobom. Práve trošku ľutujem, že som sa neprihlásila na celý workshop. Možno je to tak dobre, keď sa na to celkom necítim. Ale raz, keď už aj tú šíršásanu, aj pinču spravím a Simon opäť zablúdi do našich končín, určite nebudem zaváhať a strávim s ním celý víkendový workshop.

Taká som nabudená, že asi ani nezaspím

Poznámka k fotkám: sú mizerné, pretože v miestnosti bolo prítmie a tak vlhko, že sa mi zahmlieval objektív. Ale aspoň niečo.