BKS Iyengar je mnohými považovaný za najväčšieho šíriteľa jogy na Západe. Tento dnes už 94-ročný guruji, ako ho s láskou nazývajú jeho žiaci, to spočiatku v živote vôbec nemal ľahké. Vytrvalosťou, usilovnosťou a vierou však všetko zmenil. A práve v tom môže byť jeho životný osud inšpirujúci aj pre nás.
Prenasledovaný chorobami
Rok 1918 poznačila celosvetová pandémia španielskej chrípky. Nakazila sa aj Iyengarova matka počas tehotenstva, a tak sa malý Bellur Krishnamachar Sundararaja (skratka BKS) narodil slabý a neduživý. V detstve prekonal maláriu, týfus a tuberkulózu. Niet divu, že mu lekári predpovedali najviac dvadsať rokov života. Pre choroby často vymeškával aj v škole, nedokončil ani stredoškolské vzdelanie. Našťastie sa na neho nalepili aspoň základy angličtiny, čo mu neskôr veľmi pomohlo. (Milé deti, učte sa angličtinu!)
Prvé stretnutie s jogou
Keď mal 16 rokov, ujal sa ho jeho švagor, vychýrený učiteľ jogy Krishnamacharya. Ten bol nielen mimoriadne vzdelaný, ale aj mimoriadne prísny na svojich študentov. Chorľavému chlapcovi však nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Namiesto učenia a cvičenia sa BKS Iyengar musel venovať napríklad polievaniu záhrady. Zlom nastal, keď z yogashaly zmizol najlepší študent a zároveň Iyengarov najlepší kamarát. Vystúpenie v kráľovskom paláci klopalo na dvere, Krishnamacharya potreboval rýchlo náhradníka a na poslednú chvíľu začal drilovať Iyengara. Ten sa, napodiv, rýchlo učil a vystúpenie dopadlo výborne. Krishnamacharya si síce svojho študenta ani potom zvlášť neobľúbil, ale aspoň ho začal tvrdo trénovať. Po roku už dokonca Iyengar vypomáhal v yogashale.
Ťažké začiatky
Vykúpenie z tyranie pre Iyengara nastalo, keď dostal miesto učiteľa jogy v Pune. Tam, mimochodom, pôsobí dodnes. Neznamenalo to však koniec trápenia. Nevedel dobre tamojší jazyk, jeho angličtina bolo chabá a jeho žiaci boli niekedy zdatnejší než on. Dosť frustrujúce. Nevedel však robiť nič iné, bol veľmi chudobný a naspäť ku svojmu guruovi sa vrátiť nechcel. Oddal sa teda cvičeniu. Šiel až do takých extrémov, že si na stehná privezoval kamene, aby urobil lepšiu badhakonásanu, alebo sa prehýbal cez parný valec. Susedia i rodina usúdili, že potrebuje prísť na iné myšlienky. Našli mu teda manželku. Hoci šlo o tradičný, predom zjednaný sobáš, s manželkou Ramamani prežili harmonický život a vychovali šesť detí. Ramamani zomrela roku 1973 a na jej pamiatku bol pomenovaný Iyengarov jogový inštitút v Pune.
Vznik Iyengar jogy
Iyengar si postupne získaval ďalších žiakov z radov bežných ľudí. Narazil však na problém, na ktorý ho jeho guru nepripravil. Krishnamacharyovi študenti boli prevažne mladí a zdatní chlapci. Nepotreboval im teda ásany obzvlášť objasňovať alebo im s nimi pomáhať. Iyengar ale vedel, že joga mu prinavrátila zdravie, neváhal preto pomáhať aj slabším a chorým ľuďom. Neostávalo mu nič iné, ako vymyslieť svoju vlastnú metódu. Zaviedol napríklad pomôcky: bloky, opasky, deky, stoličky. Každú ásanu mal preštudovanú do najmenších podrobností. Chýr o jeho vyučovaní sa šíril, dostali sa k nemu aj známe indické osobnosti a politici.
Guru a maestro
Tak sa stalo, že ho raz zavolali do Mumbai na krátke stretnutie so svetoznámym husľovým virtuózom izraelského pôvodu Yehudi Menuhinom. Plánované päťminútové stretnutie sa natiahlo na tri a pol hodiny. A nielen to, Menuhin a Iyengar sa stali celoživotnými priateľmi. Iyengarova metóda Menuhinovi pomohla s viacerými zdravotnými problémami. Zmienil sa o tom svojich kolegom, neskôr pozval Iyengara do Londýna, kde si postupne nachádzal stále viac priaznivcov. Zaujímavou epizódkou je tiež stretnutie s belgickou kráľovnou Alžbetou, ktorej vraj Iyengar pomohol vo veku 85 rokov urobiť stojku na hlave. Konečným prelomom však bolo vydanie Iyengarovej knihy Light on yoga v roku 1965. Kniha sa stala bestsellerom a vydáva sa dodnes. Od sedemdesiatych rokov bol Iyengar čoraz populárnejší aj v USA. V roku 1975 bol v Pune otvorený Ramamani Iyengar Memorial Yoga Institute. Guruji je aktívny dodnes. Vo veku 90 rokov potvrdil, že stále cvičí tri hodiny denne ásany a hodinu denne pránajámu. Ešte v roku 2011 navštívil Čínu, kde viedol trojdňový kurz. Iyengarovu metódu si osvojili stovky učiteľov na celom svete a tradíciu prevzali aj dve z jeho detí – dcéra Geeta a syn Prashant.
Výnimočnosť Iyengarovej metódy
BKS Iyengar sa narodil do tradičnej brahmanskej rodiny. Iyengar nie je len priezvisko, označuje aj príslušnosť k jednej z náboženských komunít. Snažil sa svojim študentom ukázať jasne a zrozumiteľne duchovný cieľ jogy, zjednotenie individuálnej a univerzálnej duchovnej podstaty. Na to však potreboval rovnako jasnú a zrozumiteľnú metódu. Vyvinul celkom jedinečný systém, založený na vlastných skúsenostiach. Ako potvrdzujú mnohí jeho žiaci, Iyengar je predovšetkým výborným pedagógom. Dokázal popísať jogové ásany tak, aby to každý pochopil. Pre menej zdatných vymyslel modifikácie a pomôcky. Jogu tak sprístupnil aj ľuďom, ktorých by inak náročné pozície odradili. Na svojich prednáškach a demonštráciách robil joge osvetu po celom svete. Snažil sa vymiesť predsudky o tom, že jogín je človek, ktorý levituje a chodí po žeravom uhlí. Natrafil na správnych ľudí, ktorí mu otvorili dvere na Západ a v čase, keď bola spoločnosť hladná po učiteľoch z Východu, bol plne pripravený a ochotný odovzdať im starovekú múdrosť autentickým spôsobom.
P.S. V roku 1994 si jedna dievčina na Slovensku kúpila knihu o Iyengar joge. Stojku síce ešte stále robí pri stene, ani spojenie s univerzálnou podstatou ešte neobjavila, ale joga ju neprestáva fascinovať. Iyengarovi veľká vďaka!
Obrázky: Flickr (by MZagid), Wikipedia, bksiyengar.com
Namaste,
velmi pěkný článek…
Hari Óm